Prečo je podľa vás, ako pacienta s CML, dôležitá adherencia k liečbe?
Na túto otázku je odpoveď veľmi jednoduchá. Chronická myelocytova leukémia je bez cielenej molekolulovej terapie smrtelnou chorobou. Skôr než medicína dosialhla jeden z najúžasnejších objavov na poli liečby chronickej leukémie, pacienti s diagnózou CML sa v priemere dožívali 5-6 rokov. Rešpekt ku smrti a zároveň úcta k ľuďom, ktorí svoj život zasvätili medicíne a hľadaniu lieku na rakovinu a predovšetkým zodpovednosť k rodine, blízkym a k sebe z človeka urobí disciplinovaného užívateľa liečby. Každý má samozrejme slobodnú voľbu sa rozhodnúť či liečbu akceptovať alebo nie. Zároveň však preberá na seba riziko toho, že jeho zdravotný stav sa časom dostane do fázy kedy už nebude možná cesta späť. Pacient by mal byť dokonale infomovaný o všetkých rizikách spojených s vynechaním denej dávky, čí dávok svojho lieku. Je to teda zodpovednosť aj na pleciach lekára, zdravotnej sestry. Samozrejme nie každý sa vyrovnáva s liečbou jednoducho, nie u každého je liečba spojená len s príjemnými vecami a vedľajšie účinky môžu byť pre niektorých pacientov demotivujúce. Aj v tomto prílade by však mala byť na prvom mieste diskusia s ošetrujúcim lekárom. Maximálna dôvera a otvorenosť vo vzťahu lekár – pacient je rovnako jeden z najdôležitejším faktom adherencie.
CML je dlhodobé chronické ochorenie. Ako sa vy motivujete, aby ste boli v liečbe neustále disciplinovaný?
Vybudoval som si dlhodobo nadštandardný vzťah s tabletkou, ktorú každý večer beriem už sedem rokov. Kedysi som liek vnímal ako damoklov meč, ktorý visí každý večer nad mojou hlavou a vybudovaný imperatív v mojej hlave mi velil musíš, lebo ak nie máš veľký problém. Úspešný postup liečby, pravidelný kontakt a rozhovory s lekármi, mi však pomohli zrovnoprávniť vzťah „ja ako pacient, poberateľ liečby a tabletka ako prísny strážca môjho zdravia“. Dnes sme partneri, kamoši a je nám spolu dobre. A skutočne najdôležitejšia motivácia? Život. Láska k životu a ku všetkému pozitívnemu čo na planéte Zem existuje. Vrodený optimizmus je rovnako neoceniteľným pomocníkom v tom aby som si každý večer s radosťou toho kamoša hodil do úst. Aby som si vždy spomenul aké úžasné je to, že svet dlhé desaťročia hľadá liek na rakovinu a podarí sa to práve pri tom „modeli“, ktorý mne koluje v žilách. Je to paráda.